Dnes je nedeľa, 05.december 2021, meniny má: Oto
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Prežil 40 stretnutí s medveďom! Ako sa zachrániť?

november 09, 2012 - 11:12
Len pred pár dňami Darina Koreňová prežila útok asi stopäťdesiatkilovej medvedice. V nemocnici opisovala, že pred šelmou sa tvárila, že je mŕtva, no i napriek tomu ju hrýzla do rúk, nôh a do brucha.
Foto: 

 

Ako si zachrániť život pred útokom medveďa? Už neplatí, že nám pomôže hrať sa na mŕtveho? Jaroslav Slašťan, ktorý prežil neuveriteľných štyridsať stretnutí s medveďom, radí, ako sa zachrániť.   


Minulý týždeň medvedica napadla Darinu Koreňovú, ktorá pracovala v lese pri dedine Hrochoť. Čoraz častejšie počuť o útokoch, ktoré sa neodohrali hlboko v lese, ale pri obciach. Strach u ľudí narastá. Máme sa báť chodiť do lesa?
Každý rok sa na Slovensku udeje niekoľko napadnutí medveďom. Všetky útoky na človeka sú veľmi nebezpečné, napriek tomu stretom s medveďmi nemožno zabrániť a treba s nimi aj v budúcnosti rátať. Medveď človeka nepovažuje za korisť. Útekom či útokom medveď reaguje na nebezpečenstvo a tieto reakcie sú jeho vrodeným inštinktívnym správaním. Veľkým nedostatkom je, že na Slovensku chýba komplexný projekt jednoduchej informovanosti turistov a návštevníkov hôr,  ako sa správať pri stretnutí s medveďom.


Ste členom Slovenskej zoologickej spoločnosti, ochranárom prírody, ktorý sa už niekoľko rokov zaoberá výskumom medveďov. Máte z týchto šeliem strach, chodíte so zbraňou do lesa?
To, čo pri týchto stretnutiach pociťujem, nie je strach, ale rešpekt. Pretože si uvedomujem dve veci. Prvou je obrovská sila medveďa a druhou nevypočítateľnosť jeho konania. V labách má medveď obrovskú silu, s ľahkosťou rozbije úľ, prevráti poltonový balvan alebo jedným úderom zabije tonového býka. Do lesa chodím bez zbrane, nie som držiteľom zbrojného preukazu.


Prežili ste štyridsať stretnutí s medveďom a sedem útokov. Ocitli ste sa vo vážnom nebezpečenstve, čo ste robili?
Pri útokoch, ktoré som zažil a ktoré mali našťastie len výhražný charakter, som zostal stáť na mieste, analyzoval som situáciu a snažil som sa zachovať si chladnú hlavu. Na vlastnej koži viem, že to nie je jednoduché, pretože strach či úzkosť sa v takejto situácii umocňujú. Chvalabohu, zažil som len predstierané útoky, pri ktorých sa síce medveď ku mne rozbehol, potom však buď uskočil, alebo zastal a ušiel opačným smerom. Môj útek by len zvýšil možnosť vyprovokovania medveďa k skutočnému útoku. Na medveďovi sa dajú ukážkovo pozorovať stupne stresu. Prvým je znehybnenie a sledovanie objektu, ktorý ho vyrušil. Nasleduje obzeranie, hľadanie únikovej cesty, otáčanie a rôzne nezmyselné pohyby. Ďalším je násilné zívanie, po ňom nasleduje nervózne a hlasité cvakanie zubami alebo odfukovanie. Posledným stupňom, pri ktorom sa dá už predpokladať útok,  je hlasné odfukovanie a slintanie. 


I napriek tomu, že nedávno napadnutá lesná robotníčka si ľahla na zem, nehýbala sa, opisuje, že medveď ju hrýzol do rúk, nôh aj do brucha. Neplatí už, že ak stretneme medveďa, treba predstierať mŕtveho? 
Podľa štatistík je zotrvanie na mieste bezpečnejšie ako útek. Hoci sa stáva, že niektoré medvede upustia od prenasledovania, keď človek uteká. Prikláňam sa k modelu ľahnutia si na zem dolu tvárou, čím si ochránite brušnú dutinu a životné orgány. Prsty rúk spojte za hlavou, čím si chránite ďalšie dôležité miesto, a nohy pevne držte spolu. Nehýbte sa! Ak by vás medveď labou prevracal na chrbát, znovu sa snažte otočiť na brucho a zaujať predchádzajúcu polohu. Pri väčšine útokov medveď človeka zrazí labou alebo ho zrazí a pohryzie do nôh, tela či tváre a vystresovaný ujde. Keď sa útok skončí, ostaňte nehybne ležať a čakajte, kým medveď skutočne odíde, pretože  útok sa môže opakovať.


Môžeme predísť útoku? Čo teda treba robiť, ak spozorujeme v lese medveďa? 
Stretnúť medveďa ešte nemusí znamenať, že na vás zaútočí. Najbežnejšia je situácia, keď sa vám medveď vyhne. Ak však spozorujete medveďa ako prvý, najistejšie je ostať ticho, nepohnute postáť a vo vhodnej chvíli sa nepozorovane čo najďalej vzdialiť. Najdôležitejšie je nepodľahnúť panike a nezačať kričať. V žiadnom prípade nebežte ani nerobte prudké pohyby, ktoré by ho mohli vyprovokovať. Ustupujte pomaly smerom, odkiaľ ste prišli, a neustále pozorujte správanie medveďa. Ak ustrnie, pravdepodobne sa mu niečo nezdá, pretože zachytil váš pach alebo zvuk. Zostaňte stáť aj vy. Po vyhodnotení situácie sa opäť pomaly vzďaľujte. Vyliezť na strom síce môže byť niekedy riešením, ale nie je to zaručene bezpečné miesto a  treba sa dostať aspoň štyri metre nad zem. Nemalé percento úrazov spôsobených medveďmi je výsledkom hryzenia lezúcej obete do nôh a jej následným strhnutím zo stromu.


Čo v prípade, ak nás už medveď spozoruje? 
Ak sa medveď približuje k vám, zastaňte! Zväčšujte vzdialenosť medzi vami pomalým ustupovaním späť. Na medveďa nekričte ani do neho nič nehádžte. Ak vás medveď registruje a napriek tomu napreduje smerom k vám, alebo sa k vám rozbehol, nebežte! Mohlo by ho to vyprovokovať k prenasledovaniu. Zvyčajne je to len výstražný, predstieraný útok. Pri ňom sa môže medveď dostať k vám až na vzdialenosť troch – štyroch metrov. Môže ostať stáť, obísť vás alebo sa otočiť a odísť. 


Ste autorom bezpečnostného predpisu, ako sa správať pri útoku medveďa. Ide o nejaký univerzálny postup, ktorý nás zachráni? 
Pri tvorbe som využil všetky dostupné štatistiky, správy, vlastné skúsenosti, ako aj skúsenosti osôb, ktoré napadol medveď a s ktorými som mohol rozobrať do detailov ich chybné správanie, príčiny i samotné spôsoby útoku. Návodom neručím za to, že sa stopercentne vyhnete nebezpečenstvu napadnutia, ale ich dodržaním sa minimalizuje riziko, zmenšia zdravotné následky útoku.


Máme si všímať nejaké znaky po medveďovi v lese, aby sme sa mu vyhli?
Môžete naraziť na jeho pobytové znaky, ako sú stopy, trus a medvedie stromy. Prítomnosť môžu prezrádzať aj vyhrabané mraveniská a osie hniezda, rozbité pne alebo prevrátené kamene, odkiaľ medvede vyberajú larvy a hmyz. Šľapaj zadnej nohy čiastočne pripomína odtlačok bosej ľudskej nohy, kým stopa prednej končatiny má otlačenú len malú časť chodidla. V truse sa nachádzajú zvyšky nestrávenej potravy, srsť, úlomky kostí, nestrávené chitínové časti hmyzu, perie, semená, zvyšky rastlinnej potravy, ako sú bukvice, žalude, kukurica, jarabina, černice alebo čučoriedky. Medveď si vyznačuje hranice svojho teritória na stromoch, strháva na nich kôru alebo do nej zahrýza, prípadne sa o stromy otiera.


Máme byť v lese hluční, máme kričať? 
Niekedy nás učili, že sa v lese máme správať ticho. Na území s výskytom medveďa však odporúčam dať o sebe vedieť, rozprávať sa, občas zapískať alebo vydať nejaký zvuk, ktorým na seba upozorníme.


Zisťujete populačnú hustotu medveďov. Ktoré sú oblasti s najväčším výskytom medveďov? Môžeme hovoriť vyslovene o nebezpečných oblastiach?
Odhadovať početnosť možno viacerými metódami. Najjednoduchšími sú opakované vizuálne pozorovania , lokalizácia medvedích stromov a jesenné mapovanie na čerstvo napadnutom snehu. Najpresnejšou, ale aj finančne náročnejšou metódou pre odhad početnosti je metóda identifikácie jednotlivcov na základe informácie obsiahnutej v DNA. Najväčšia hustota populácie je v pohoriach Malej a Veľkej Fatry, Nízkych a Vysokých Tatier, Poľany a Kremnických vrchov.


Nedávno som navštívila dedinu Vlkolínec, kde žije devätnásť obyvateľov a v okolí sa pohybuje až dvadsaťštyri medveďov. Obyvatelia sa boja vychádzať z domov, ženy pred časom museli ostať zatvorené v kostole, lebo pred dverami bol medveď. Ľudia spomínajú, že kedysi toľko medveďov nebolo. Sú premnožené?
Pravda je, že populácia medveďa má vzostupnú tendenciu. Množia sa nebezpečné útoky medveďa na človeka a verejná mienka sa začína obracať proti medveďovi, čo nie je dobré. Dodnes neexistujú žiadne údaje o veľkosti lokálnych populácií a celoslovenskej populácie medveďov, pretože dnes sme svedkami diametrálne odlišnej interpretácie početnosti populácie medveďa poľovníckou a ochranárskou odbornou verejnosťou.  Riešením by mohlo byť vytvorenie akéhosi koordinačného úradu so zastúpením rôznych odborníkov. Zabezpečoval by sa monitoring medveďa, komplexný projekt jednoduchej informovanosti obyvateľstva, tiesňová linka a riešenie všetkých konfliktných situácií.






Autor: ANNA BOČKOVÁ
Foto: Archív Jaroslava Slašťana

- - Inzercia - -