Dnes je nedeľa, 05.december 2021, meniny má: Oto
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh: Možno by to šlo aj ináč

október 03, 2021 - 07:00
Málokto z nás nájde svoju osudovú lásku na prvýkrát. Keď nám však vzťahy prinášajú viac sklamania a trápenia ako radosti, začneme na ne zanevierať. Rozum prekrikuje srdce, že už to neurobí, už sa nenechá sklamať a nebude viac trpieť. Ale zakaždým, keď niekto nečakane vstúpi do nášho života, opantá nás ten istý pocit našej prirodzenej podstaty niekoho milovať.
Foto: 
shutterstock.com

V dnešnej dobe vám už nikto nedá druhú šancu. A už vôbec nie na lásku. Veď možností máme v akejkoľvek oblasti tak nespočetne veľa. Keď nám niečo nevyhovuje, nemusíme na nič čakať, snažiť sa, niečo urobiť, stačí to vymeniť za novšie, lepšie a „hodnotnejšie“. 

Láska vraj príde, keď to najmenej čakáme. Keď sa nám už ale nechce donekonečna čakať, tak robíme prvé kroky k láske my. A možno to je tá chyba. 

Bol to nudný letný horúci večer ako každý iný. Zavolala som kamoške, či nejde so mnou na večeru, hoci som vedela, že teraz drží novú diétu a pije dva týždne len vodu. Nervózne mi to hneď pripomenula a ja som sa tvárila, že som na to zabudla. Napriek tomu so mnou išla, lebo vedela, že som osamelá a potrebujem sa porozprávať. Objednala som si veľkú porciu špagiet a pohár vína a ona len víno, z čoho mala po zvyšok večera aj tak výčitky. Po čase za nami prišiel kamarát, ktorý bol výnimočne doma v našom rodnom meste. Keď objednal fľašu vína, vedela som, že tento večer neskončí pri špagetách. 

Vystriedali sme všetky témy a všetky bary, čo nie je v našom meste zas taký problém. Prišiel za nami aj jeho brat, ktorý sa mi už na strednej škole veľmi páčil. Folklórny tanečník, čo vždy vie, čo vám má povedať. Skončili sme v novootvorenom bare, ktorý vyzeral nad moje očakávania. Veľa sme tancovali a alkohol nás začal fyzicky zbližovať. Keď som sa k folklórnemu tanečníkovi nahla, že ho chcem pobozkať, nečakane sa bozku vyhol. Ešte neočakávanejšia však bola moja reakcia, kedy som sa ho spýtala, že či mu vadí, že nie som zaočkovaná proti korona vírusu. Dôvodom výnimočne nebol vírus, ale jeho dlhoročný vzťah. Urazene som si odišla sadnúť na bar, ale v kútiku duše som sa aj potešila, že aspoň niektorí chlapci majú ešte v živote zásady. 

Netrvalo dlho a prisadol si ku mne vyšportovaný, prirodzene hanblivý chlapec. Hoci som sa na neho ani nepozrela, poznamenal, že sa mu páčim a chce môj instagram. Keď niekomu v dnešnej dobe poviete, že instagram nemáte, vníma sa to ako klamstvo a istý spôsob odmietnutia. Ale ja ho naozaj nemám. Ani tik tok. Všimla som si, že sa ho to dotklo a nevie, čo má ďalej povedať. Prečo si už nikto nepýta číslo, ktoré mu napíšete na ruku a potom desať dní čakáte, či vám dotyčný zavolá. Dala som mu facebook a odišla s pripitou kamarátkou domov. 

Hneď ráno mi napísal. Potom mi už písal stále. Začali sme sa stretávať a bolo nám spolu dobre. Pri prvej prekážke však tento krehký krátkotrvajúci vzťah stroskotal. Nebola to jeho vina ani moja. Bola to vina nás oboch. On nechcel čakať, ja som sa nechcela viazať. Vzťahy strašne rýchlo vznikajú vypýtaním si sociálnej siete, kde si môžete nezáväzne písať a flirtovať. Nikto vás nevidí a nepočuje, nehanbíte sa, a ani neviete, či to, čo píšete, ste naozaj vy a či by ste to dotyčnému povedali aj priamo do očí. A ako tieto vzťahy väčšinou končia? Odkazom „videné“. Bez priamej komunikácie, bez ochoty povedať čo i len vetu niekomu, s kým ste prežili pár pekných chvíľ. Keď nie som online, už neexistujem. A začínam svoj nový krehký vzťah písaním si s niekým iným. 

- - Inzercia - -