Dnes je piatok, 10.júl 2020, meniny má: Amália
Čas čítania
11 minutes
Zatiaľ prečítané

Rozhovor s klinickou logopedičkou: Logopédia je nádherná veda

máj 24, 2020 - 14:00
Mnohé mamičky trápi porucha rečí u ich dieťaťa a nevedia si s ňou poradiť. Porozprávali sme sa s klinickou logopedičkou Mgr.Danielou Hudecovou,PhD. aj o tom, kedy je už vhodné navštíviť odborníka a v čom všetkom nám logopédia dokáže pomôcť. Vedeli ste, že na návštevu logopéda je najvhodnejší vek u dieťaťa okolo štyroch rokov?

S akými rečovými problémami sa najčastejšie stretávate u detí vo svojej ambulancii? 

V ambulancii sa väčšinou stretávame s narušeniami zvukovej stránky reči, čo znamená, že rodič príde za nami s problémom, že dieťa nevyslovuje určitú hlásku alebo viaceré hlásky správne. Úlohou logopéda je zistiť, čo je  príčinou poruchy výslovnosti danej hlásky alebo skupiny hlások. Na základe toho sa stanovia východiská pre terapiu.

V pozadí narušenia zvukovej stránky reči môže ísť napríklad  o narušenie motoriky artikulačných orgánov, môže ísť o problém sluchového spracovávania v mozgu, o verbálnu dyspraxiu, kde je v pozadí problému s výslovnosťou porucha motorického plánovania reči, ktoré prebieha v mozgovej kôre. Porozumenie u týchto detí je bez problémov, avšak hovoria s námahou, komolia slová. Keď má dieťa problém s výslovnosťou hlások môže ísť aj o poruchu sluchu. Často býva v pozadí porúch výslovnosti zväčšená nosohltanová mandľa.

Veľa rodičov nás vyhľadá kvôli tomu, že dieťa začalo síce neskôr rozprávať, neskôr sa „rozrozprávalo“, ale reči rozumie len najbližšie okolie, prípadne je aj jeho gramatika nesprávna. Často zistíme, že ide o špecifický narušený vývin reči tvz. vývinovú dysfáziu, kedy vývin reči markantne zaostáva za duševným vývinom dieťaťa.

V prevažnej miere sa v ambulancii venujem starostlivosti o deti s poruchami sluchu, ktoré majú načúvací aparát alebo kochleárny implantát. Táto oblasť je mojou srdcovou záležitosťou. Viac rokov som pracovala v Slovenskom centre kochleárnej implantácie v Bratislave. Mám dlhoročné skúsenosti s prácou s deťmi s poruchami sluchu aj v zahraničných centrách. Úzko spolupracujem s renomovanou auditívno-verbálnou terapeutkou pani Susanne Schmid-Giovannini, ktorá je mojou tútorkou. Mojim cieľom je, aby si dieťa s poruchou sluchu osvojilo hovorenú reč prostredníctvom zvyškov sluchu. Snažím sa o to, aby takéto dieťa bolo vychovávané a vzdelávané v  spoločnosti počujúcich rovesníkov a viedlo šťastný a spokojný život s priateľmi aj v komunite Nepočujúcich ľudí aj vo väčšinovej spoločnosti počujúcich ľudí.

V ambulancii máme aj veľa detí a dospelých s poruchami hlasu. U detí ide väčšinou o detskú hyperkinetickú dysfóniu. Tá sa väčšinou objaví po čase u malých “krikľúňov“,   ktorí príliš zaťažujú svoj hlasový orgán, preťažia ho a neskôr začínajú nesprávne tvoriť hlas. Ich hlas potom znie hrubšie, v pozadí tvorenia hlasu počuť šelest a často aj chripot. Prichádzajú k nám aj dospelí pacienti s poruchou hlasu  pri parézach  hlasiviek, pri poruchách hlasu pri preťaženíhlasiviek (napr. u učiteľov, ktorí musia veľa rozprávať a po čase začnú „strácať“ hlas).

Chodia k nám aj dospelí pacienti s chronickou zajakavosťou, deti so začínajúcou prípadne fixovanou zajakavosťou. Venujeme sa aj pacientom s afáziou, čo je porucha reči, ktorá vzniká pri ložiskovom poškodení mozgu, či pacientom s dyzartriou, čiže poruchou reči, ktorá vzniká pri organickom poškodení nervovej sústavy. Logopédia je nádherná veda, kde musí mať logopéd veľa vedomostí z odborov ako sú otorinolaryngológia, neurológia, psychológia, neuropsychológia, lingvistika, surdopédia, liečebná pedagogika, liečebná rehabilitácia a iné, aby vedel exaktne určiť, kde má dieťa problém a následne ho spolu s rodičom riešiť.

Máte vyše 25 ročnú prax v odbore, ak by ste mohli porovnať aké mali deti poruchy reči vtedy a teraz, vidíte tam rozdiel?

V prvých rokoch po skončení štúdia som pracovala na Foniatrickom oddelení Fakultnej nemocnice v Bratislave. Na oddelení sme riešili skôr tie ťažšie klinicko-logopedické diagnózy ako je špecificky narušený vývin reči, poruchy hlasu po parézach hlasiviek, poruchy sluchu, zajakavosť. Pred dvadsiatimi rokmi som sa málokedy stretla s diagnózou – vývinová fonologická porucha, s ktorou sa dnes v praxi vo veľkej miere stretávam. Pri tejto poruche jazyka je  nápadne znížená zrozumiteľnosť rečového prejavu dieťaťa vzhľadom na jeho vek. Jednotlivé hlásky môže dieťa artikulovať správne, ale slová a vety hovorí skomolene. Pri tejto poruche sú prítomné problémy vo vývine vyšších mozgových štruktúr, predovšetkým vo vývine kôrových sluchových oblastí. Vtedy má dieťa problém sluchom rozlíšiť rozdiel medzi hláskami napr. medzi K a T, medzi znelými a neznelými hláskami, medzi ostrými sykavkami (C,S,Z) a tupými sykavkami (Č, Š, Ž) a pod., hoci sluch má v poriadku. Dieťa s uvedenými problémami povie, že napr. slová MISKA a MASKA sú rovnaké, slová PES a PEC sú rovnaké a pod. Výskumy potvrdzujú, že dnes matky deťom menej spievajú a vývin ich sluchových schopností sa v porovnaní s deťmi v minulosti až tak „nevycibrí“. Naopak, zrakové schopnosti dnešných detí sú na vysokej úrovni z toho dôvodu, že sa pomerne skoro stretávajú s počítačom, tabletom a mobilom.

Kedy rodič už nemá odkladať návštevu logopéda?

Záleží o akej narušenej komunikačnej schopnosti sa rozprávame. Čo sa týka vývinu výslovnosti, tá sa vo vývine reči zdokonaľuje postupne. Približne do piateho roku ide o fyziologický, vývinový jav, kedy dieťa ešte niektoré hlásky nevyslovuje správne. Pri nesprávnej výslovnosti, v období medzi 5.-7. rokom života, môže dôjsť k spontánnej náprave výslovnosti. Aj v tomto období existuje však riziko, že dieťa začne tvoriť určitú hlásku chybne a táto chybná výslovnosť sa zafixuje. Ak napríklad dieťa tvorí hlásku R „hrdelne“ (tzv. velárny rotacizmus), je malá pravdepodobnosť, že sa chybná výslovnosť hlásky R upraví spontánne.  Ak porucha výslovnosti pretrváva po siedmom roku, je už väčšinou chybná výslovnosť hlásky zafixovaná a nemôžeme očakávať jej spontánne zlepšenie. Pred nástupom do školy by už dieťa malo mať osvojenú správnu výslovnosť všetkých hlások materinského jazyka, aby si bez problémov mohlo osvojovať písanú a čítanú reč.

Existuje viacero činiteľov, ktoré spôsobujú poruchy výslovnosti. Tu platí princíp, čím skôr zistíme čo je v pozadí problému, tým skôr sa dá porucha artikulácie odstrániť. Na základe mojej vyše dvadsaťpäťročnej praxe odporúčam rodičom konzultovať poruchu reči dieťaťa s logopédom, ideálne po štvrtom roku života. Dôkladné vyšetrenie odhalí príčinu problémov s artikuláciou. Môže ísť o ľahkú poruchu sluchu, zväčšenú nosohltanovú mandľu (adenoidné vegetácie), keď deti nesprávne dýchajú ústami, čo nepriaznivo ovplyvní vývin artikulácie. Poruchu výslovnosti môže spôsobiť aj  prirastená jazyková uzdička, nesprávny rečový vzor, dlhodobé používanie cumľa a s tým spojené myofunkčné poruchy.

Čo sa týka vývinu reči, často sa stretávam s laickým názorom, že ak dieťa v období okolo troch rokoch ešte nerozpráva, je to v poriadku, však ono potrebuje len čas na “rozrozprávanie sa”. Ak dieťa v troch rokoch komunikuje zvukmi, prípadne, ak je jeho reč nezrozumiteľná, nie je to v poriadku . V období troch rokov by už malo dieťa vo svojej reči používať súvetia, vedieť prerozprávať zážitky, rozumieť viacnásobným príkazom a ovládať okolo 600-1000 slov. Do konca tretieho roka by malo začať produkovať aj štvorslabičné slová. Rodič by mal spozornieť, ak dieťa napríklad v období okolo prvého roku nemá potrebu komunikovať, neukazuje a nežiada o hračky, nesnaží sa získať pozornosť dospelej osoby zrakovým kontaktom a gestami v spojení s vokalizáciou. Venovať pozornosť treba aj prípadom, ak dieťa nereaguje na príkazy, otázky či výzvy od rodiča či iného komunikačného partnera. U dieťaťa môže ísť o progresívnu poruchu sluchu, narušené sluchové vnímanie alebo sluchové spracovávanie, prípadne môže ísť o autizmus.

Dvojročné dieťa by  malo používať dvojslovné kombinácie, používať otázku typu „kde je?“,ovládať približne 50 slov a jeho reč by mala byť zrozumiteľná pre blízkych. Ak dieťa netvorí dvojslovné kombinácie, jeho reč je blízkym nezrozumiteľná a používa menej ako 10 zrozumiteľných slov, rodičia by mali problém konzultovať s logopédom.

Na Slovensku existuje skríningový dotazník TEKOS, ktorý zachytáva deti s potenciálnym rizikom vo vývine jazyka už od 8 mesiacov. Dúfame, že čoskoro budú celoplošne používať tento dotazník aj pediatri, pričom sa odhalia rizikové deti z hľadiska vývinu jazyka a už v ranom veku sa odošlú priamo k logopédovi/klinickému logopédovi. Tiež by som na tomto mieste chcela upozorniť, že sa často stretávame s deťmi, ktoré majú zhrubnutý hlas s nádychom šelestu. Sú aj deti, ktoré ku koncu dňa hlas “strácajú”. Často si rodičia myslia, že dieťa je prechladnuté alebo vypilo niečo studené. Tu je potrebné uvedomiť si, že môže ísť o deti s detskou hyperkinetickou dysfóniu.  Pri nesprávnom tvorení hlasu si môžu deti zničiť hlasivky, môžu sa na nich vytvoriť uzlíky. Rodičia takýchto detí by mali konzultovať tento problém s logopédom a foniatrom. Logopéd deti s poruchou hlasu učí správnu techniku tvorenia hlasu.

Koľko času treba doma trénovať?

Rodič je hlavným článkom celého rehabilitačného procesu, keďže trávi s dieťaťom najviac času. Logopéd ukáže rodičovi akým spôsobom treba plniť čiastkové ciele terapie (napr. ako hlásku vyvodiť, neskôr automatizovať a zafixovať správnu výslovnosť hlásky do spontánnej reči dieťaťa). Úlohou rodiča je s dieťaťom pravidelne pracovať na jednotlivých logopedických cieľoch terapie vytýčených logopédom. Odporúčame precvičovať úlohy s dieťaťom v kratších časových intervaloch viackrát za deň.

Kedy by malo dieťa vedieť povedať R? Aké sú najlepšie metódy na učenie R?

Dieťa by sa malo naučiť správne povedať hlásku R do siedmeho roku života . To však neznamená, že nesprávne vyslovovanie hlásky R nie je potrebné riešiť už skôr v spolupráci s logopédom. Môže sa stať, že dieťa nedokáže zdvihnúť jazyk za horné rezáky ani vo veku troch rokov. Môže ísť o prirastenú jazykovú uzdičku, oslabenú strednú časť jazyka alebo dieťa dýcha ústami pri zväčšenej nosohltanovej mandli. Jazyk môže byť oslabený aj následkom dlhodobého používania  cumľa či pitia z detskej fľaše. Vtedy odporúčame čo najskôr odstrániť zlozvyky a následne začať s korekciou výslovnosti hlásky R už v skoršom veku života dieťaťa podľa pokynov logopéda.

Ako odučiť malé dieťa od zlej výslovnosti? Sykavky, vynechávanie písmena K, zamieňanie S za Š.

Na základe dôslednej diagnostiky postupovať podľa odporúčaní logopéda.

Akých chýb sa vyvarovať pri deťoch vyrastajúcich vo viacjazyčnom prostredí?

V súčasnosti sa skôr zdôrazňujú výhody plynúce z bilingválnej výchovy pre dieťa, aj keď v minulosti to tak vždy nebolo. Výhody sa týkajú celkového fungovania dieťaťa v komunikačnej situácii. Zistilo sa, že bilingválne deti sú komunikatívnejšie a pragmaticky zdatnejšie v konverzácii. Predpokladá sa tiež, že mozog bilingválnych osôb má hustejšiu sieť synapsií a viac neurónov. Výskumy zistili, že nástup degeneratívnych chorôb (rôzne formy demencie) sa objavujú u bilingválnych osôb v neskoršom veku v porovnaní s monolingválnymi. Zistilo sa tiež, že bilingválne osoby dokážu lepšie regulovať emócie.

Ak dieťa vyrastá na národnostne zmiešanom území, alebo v prirodzene jazykovo zmiešanom prostredí, rodičia si bilingválnu výchovu neuvedomujú. Všeobecne sa odporúča viazanie používania jedného jazyka na konkrétnu osobu. Mama napríklad od narodenia s dieťaťom hovorí po slovensky, otec po maďarsky resp. po anglicky. Okrem tohto prístupu existujú aj iné formy osvojovania si cudzieho jazyka napr. do troch rokov si má dieťa osvojiť jeden jazyk a to ten, ktorým hovoria obaja rodičia. Po treťom roku sa pridáva jazyk, v ktorom sa bude dieťa napr. vzdelávať a bude pre neho dominantným jazykom. Ďalším príkladom môže byť osvojovanie si dvoch jazykov súčasne a ich viazanie na rôzne prostredia. Doma dieťa rozpráva po rusínsky, v škole či u lekára po slovensky. Štúdie potvrdzujú, že vývin jazykových schopností bilingválnych detí sa v ranom a predškolskom veku v zásade neodlišuje od normálne sa vyvíjajúcich monolingválnych detí.

V ambulancii sa často stretávame s tým, že napr. otec Slovák rozpráva s dieťaťom od narodenia po anglicky (teda nie svojim materinským jazykom) a matka po slovensky. Ak dieťa výrazne nezaostáva vo vývine slovenského jazyka, odporúčame pokračovať v takomto tzv. intenčnom bilingvizme. Dôležité však je, aby rodič ovládal jazyk na vysokej úrovni, pretože nesprávna gramatika a nedokonalá výslovnosť môžu nepriaznivo vplývať na osvojenie si cudzieho jazyka dieťaťom. Ak pozorujeme u dieťaťa výrazné zaostávanie vo vývine slovenského jazyka, odporúčame stimulovať vývin len slovenského jazyka. V takýchto prípadoch sa snažíme zistiť, či výrazne zaostávanie vo vývine slovenského jazyka nie je spôsobené špecificky narušeným vývinom reči u dieťaťa, tzv. vývinovou dysfáziou.

Pracovali ste aj v USA, vidíte nejaké rozdiely v prístupe v logopédii, u nás v zahraniči?

V USA som pracovala v centre pre deti s poruchami sluchu. Vrátila som sa odtiaľ pred desiatimi rokmi. V tom období boli pomerne veľké rozdiely vo výchove a vzdelávaní detí s poruchami sluchu u nás a v USA. Deti s poruchou sluchu tam boli diagnostikované v útlom veku, kvalitná sluchová kompenzačná pomôcka im bola pridelená skoro po zistení poruchy sluchu. Následne boli tieto deti “ponorené” do sveta zvukov a rozvíjali si hovorenú reč prostredníctvom sluchu. Odvtedy sa podarilo aj na Slovensku zorganizovať viacero kongresov, konferencií a seminárov s erudovanými zahraničnými a domácimi odborníkmi pracujúcimi s deťmi s poruchami sluchu. Úroveň starostlivosti v oblasti vývinu hovorenej reči prostredníctvom sluchu sa posunula do úplne inej roviny ako bola pred desiatimi rokmi. 

Krátko po návrate z USA som začala spolupracovať s Nadáciou Pontis. Táto nadácia sa podieľala na vytvorení programu včasnej starostlivosti o deti s poruchami sluchu v domácom prostredí, tzv. Mobilný pedagóg. Vyskúšala som si aj prácu mobilného pedagóga, ktorý poskytoval pomoc rodičom a terapiu dieťaťu s poruchou sluchu priamo v domácom prostredí. Pracovala som v tíme ľudí, ktorí posunuli starostlivosť o deti s poruchami sluchu na kvalitatívne vyššiu úroveň a to vďaka intenzívnej práci s dieťaťom od raného veku.  Deti s poruchou sluchu, ktorým som sa venovala od obdobia, keď mali iba niekoľko mesiacov, napredovali neskôr vo vývine reči rýchlejšie v porovnaní s deťmi, ktorým sa začala poskytovať logopedická starostlivosť vo veku tri a viac rokov. 

Na Slovensku vzniklo v roku 2018 Centrum pre deti s poruchami sluchu (audiocentrum) NÚDCH Kramáre, ktoré významnou mierou prispieva k zvýšeniu úrovne starostlivosti o deti s poruchou sluchu aj z aspektu vývinu ich jazykových schopnosti. V súčasnosti pracujem spolu s dvoma klinickými logopédkami pod záštitou nadácie Pontis na adaptácii zahraničného stimulačného programu rozvoja jazykových a sluchových schopnosti pre malé deti s poruchami sluchu. Tento rehabilitačný materiál (manuál) bude určený hlavne rodičom a odborníkom pracujúcim s deťmi s poruchami sluchu. Neskromne si dovolím tvrdiť, že v oblasti diagnostiky a následnej starostlivosti o deti s poruchami sluchu sa Slovensko za posledných desať rokov posunulo na vyššiu úroveň.

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor

- - Inzercia - -